Zaujímavosti o Vrbovom
Vrbové je mesto ležiace na západnom Slovensku v okrese Piešťany (Trnavský kraj). V rokoch 1975–1991 boli súčasťou Vrbového Šterusy a v rokoch 1975–1992 Šípkové. V r. 1958 sa od Vrbového osamostatnili miestne kopanice, utvoriac novú obec – Prašník Vrbové sa nachádza 10 kilometrov na západ od okresného mesta Piešťany, na úpätí Malých Karpát v Podunajskej pahorkatine.
Chotárom obce pretekajú tri potoky: Holeška, Cintorínsky potok a Šípkovec. Hlavným tokom je potok Holeška.[5] Šípkovec je ľavobrežným a Cintorínsky potok pravobrežným prítokom Holešky.V chotári Vrbového sa sčasti nachádza vodná nádrž Čerenec. Chovajú sa v nej prevažne kaprovité ryby. Stavba Čerenca sa začala v roku 1961, ukončená bola v roku 1964.
Symbolmi obce sú|erb – na tmavomodrom pozadí je zlatý (žltý) klas so siedmimi zrnami na každej strane a jedným na vrchole klasu.Vlajka – pomer 3:2 päť pozdĺžnych pruhov v žltej a tmavomodrej farbe (3x žltá, 2x modrá), zakončená tzv. lastovičím chvostom.
Z histórie mesta
Súčasné mesto Vrbové je veľmi stará osada. V Zoborskej listine z r. 1113 sa spomína dedina Počkovec, ktorá býva lokalizovaná do územia dnešného Vrbového.[5] Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1332. Prvá zmienka dnešného názvu pochádza z r. 1347, ako Worbow. V tej dobe bolo časťou oblasti Čachtického hradu.
Vrbové získalo práva mesta v roku 1437. V roku 1599 bolo spustošené tureckými vojakmi. V roku 1696 rozšíril Leopold I. Vrbovému jarmočné privilégium. Okrem pestovania obilia zohrávalo veľkú rolu až do 19. storočia vinohradníctvo.]Mesto bolo známe trhom s obilím, podporované najmä Židmi, ktorí tvorili veľkú časť obyvateľov mesta. V 20. storočí bolo mesto domovom textilného (Trikota), obchodného a drevárskeho priemyslu. V r. 1906 bolo Vrbové spojené s Piešťanmiželeznicou. Počas druhej svetovej vojny sa celé mesto Vrbové stalo getom pre židovské obyvateľstvo z okresu Piešťany.
Vrbové bolo povýšené na mesto v roku 1967.
Historické pamiatky
Je tu rímskokatolíckykostol svätého Martina, z roku 1397 a kostol sv. Gorazda z roku 1997, ako aj kaplnka sv. Rocha z roku 1831 a cintorínska z roku 1936. Asi najznámejšia stavba v meste je veža pri staršom kostole v centre. Postavená v 19. storočí. Na začiatku 20. storočia sa zistilo, že veža je naklonená. Boli podniknuté kroky na jej záchranu, pričom pod vežu boli dané betónové injektáže. Náklon veže sa podarilo stabilizovať, no späť narovnať sa ju už nepodarilo. Náklon veže je cca 98 – 99 cm od zvislej osi. V meste sa nachádza aj evanjelický kostol, ktorý bol vybudovaný v roku 1929. Ako súčasť kostola je veža z roku 1896.V meste sa taktiež nachádza budova synagógy. Bola postavená v rokoch 1882 – 1883 v maurskom slohu.
Pravidelné podujatia
- Vrbovské jarmoky
- Kynologické preteky
- Vrbovská pätnástka (bežecké preteky)
- Gorazdovo umelecké Vrbové
- Vrbovské vetry (Hudobný festival)
Zaujímavosti z dopravy
Mestom prechádza cesta II/499 a končí cesta II/502 (napája sa na II/499).Vo východnej časti mesta sa nachádza železničná stanica (prezývaná Kača), kde je ukončená odbočka trate z Piešťan na traťový úsek 120 siete železníc Slovenskej republiky. Prevádzkovaná bola do roku 1977 pre osobnú dopravu a do konca tisícročia ešte čiastočne pre nákladnú dopravu. Neskôr bolo plánované zrušiť ju, ale bola ponechaná ako jeden z evakuačných koridorov v prípade hroziacej povodňovej vlny rieky Váh v Piešťanoch. V rokoch 2008 – 2014 bola využívaná ako sklad materiálu pri rekonštrukcii železničnej trate Bratislava – Žilina v úseku okolo Piešťan.
Osobnosti mesta
- Ján Baltazár Magin (* 1681 – † 1735), básnik a historik
- Móric Beňovský (* 1746 – † 1786), šľachtic narodený vo Vrbovom, vojak, cestovateľ a kráľ Madagaskaru
- Jozef Emanuel (* 1803 – † 1890), básnik, národovec, publicista a osvetový pracovník
- Pavol Jantausch (* 1870 – † 1947), rímskokatolícky biskup
- Karol Kočí (* 1879 – † 1956), entomológ – koleopterológ a lesník českého pôvodu
- Elo Šándor (* 1896 – † 1952), spisovateľ a publicista
- Anton Polák (* 1919), zakladateľ Flámsko-slovenskej spoločnosti, krajanský aktivista v Belgicku, autor publikácií o Slovensku a slovenských osobnostiach vo flámskom jazyku
- Anton Rákay (* 1925 – † 2013), spisovateľ a lekár
- Jozef Adamec (* 1942) -† 2018, bývalý slovenský futbalista, 61-násobný reprezentant Česko-Slovenska, štvornásobný kráľ česko-slovenských prvoligových strelcov, prvoligový tréner